Jedlo...pojem, ktorý u niekoho evokuje len potrebu dodať telu energiu avšak u niekoho vyvoláva oveľa silnejšie pocity a k tým ľuďom sa priraďujem aj ja. V prvom rade sú to nádherné spomienky na detstvo plné nezabudnuteľných chvíľ. Trhanie čerešní plných sladučkej chuti u starých rodičov v záhrade, ku ktorému patrili dooškierané nohy od kôry stromu. Vôňa odtrhnutých rajčín, ktoré sa vyhrievali na stolčeku pri kuchyni a čakali, ako si sadnú na čerstvo upečený chlieb s masťou. Či ten neopísateľný parfém lesa, ktorý menil svoje telo každú sezónu a najvýraznejší bol na jeseň, keď som so svojím psíkom chodil hľadať jeho klenoty ako dubáky, rýdziky alebo maslienky. Takto by som mohol pokračovať ešte veľmi dlho. Loviť v neskutočných spomienkach, ktoré u mňa slovo jedlo vynára na povrch.

Môj príbeh a cesta k vareniu či ku gastronómii ako celkovej začal už v detstve, keď som sa motal babičke popod nohy a vylizoval vyšľahaný vanilkový krém z misky alebo neskôr, keď som chodieval pozrieť mamičku, ktorá bola a stále je profesionálnou kuchárkou, do práce. Gény zariadili svoje a nejako automaticky bolo jasné, že som sa vybral cestou spojenou s gastronómiou. Po vyštudovaní školy v Trenčíne v odbore kuchár-čašník a povinnej jazdy vojenčinou som sa posunul do nášho hlavného mesta, kde som strávil nejaký ten rôčik v kuchyni známych hotelov či reštaurácií. Pri mojej potrebe zdokonaľovať sa a zažívať stále niečo nové bolo len otázkou času, kedy príde možnosť a rozhodnutie vycestovať za hranice Slovenska. Stalo sa tak po úspešnom pohovore s majiteľom reštaurácie na Cypre, kde som strávil dve sezóny. Odtiaľ už nebolo také náročné posunúť sa ďalej do Anglicka, kde som nečakane prežil posledných 11 rokov svojho života. Tento čas som prevažne strávil v Londýne - podľa môjho názoru v hlavnom meste jedla a gastronómie ako takej. Varil som v známych hoteloch, famóznom privátnom klube či reštauráciách ocenených Michelinovskými hviezdami pod vedením známych šéfkuchárov ako sú Gordon Ramsay, Agnar Sverrisson, Claude Bosi či Anthony Demetre. Roky tvrdej práce v týchto kuchyniach mi len upevnili vášeň k skvelým produktom a tom, že robím niečo správne ma uistilo pre mňa nečakané víťazstvo v prestížnej súťaži Kuchár roka Veľkej Británie 2015.

Mal som šťastie na ľudí, ktorých som doteraz stretol v mojej profesii a s ktorými zdieľam tu istú vášeň. Moje povolanie mi tiež prinieslo možnosť cestovať do iných krajín a tak či už spoznávať nové produkty a štýly varenia alebo aj nových ľudí, s ktorými som si mohol vymieňať skúsenosti a celkovú lásku k tomu čo nás napĺňa. Takýmto spôsobom som sa zoznámil aj s mojou úžasnou priateľkou Zdenkou. Náš pracovný vzťah postupne prerástol do osobného a veľmi sme si sadli po každej stránke. Veľmi sa milujeme a tak bolo len otázkou času, kedy a kto z nás sa za kým vyberie. Keďže Zdenka taktiež žije svojou prácou a je majiteľkou cestovateľského projektu Si, Italy, kde musí byť v každodennom styku so svojimi zákazníkmi, výber zmeny padol na mňa. A tak som sa po viac ako dekáde v UK kvôli nej presťahoval. Rozhodnutie to bolo správne, keďže som sa po boku mojej životnej lásky doslova zamiloval do toskánskych zákutí plných očarujúcich farmičiek, kde farmári čarujú s neopísateľnými surovinami a vytvárajú z nich vynikajúce delikatesy. Ja sa Vám budem snažiť tieto skvelé produkty priblížiť, aby ste si aj Vy mohli na nich pochutnať a aspoň tak sa na chvíľku preniesť do tejto nádhernej časti Talianska, kde budem spoločne so svojou ženou prežívať tú známu „La Dolce Vita.“ Budem poctivo, exkluzívne pre Vás vyberať to najlepšie z najlepšieho, cestovať krížom krážom Toskánskom, sprevádzať vás každodenným životom miestnych a vymýšľať recepty z produktov, ktoré sám používam. A to je len kúsok z mojej filozofie - ponúkať to, s čím budem sám spokojný, čo by som ponúkol aj svojej rodine či priateľom a to, čo budem mať aj ja vo svojej špajzičke. Aj preto sme tento projekt nazvali Pappa Mia – „moje jedlo“.


zavrieť zavrieť